Čistý grúň
| Čistý grúň | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Námestovo, Dolný Kubín |
| Obce | Babín, Sedliacka Dubová |
| Pohorie | Oravská Magura |
| Podcelok | Budín |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 1 082,2 m n. m. |
| Súradnice | 49°18′17″S 19°24′03″V / 49,3046°S 19,4008°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej z Oravského Podzámku
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čistý grúň (1 082,2 m n. m.[1][2]) je vrch v Oravskej Magure. Leží nad obcou Babín, približne 12 km západne od mesta Tvrdošín.[3] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, na juhozápade geomorfologického podcelku Budín.[5] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Námestovo a Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územie obcí Babín a Sedliacka Dubová.[6] Najbližšími sídlami sú na severozápade situovaný Babín, Hruštín a Vasiľov, južne sa nachádza Oravský Podzámok a juhovýchodne Sedliacka Dubová a Dlhá nad Oravou.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Čistý grúň je súčasťou horského chrbta, ktorý vedie od sedla Príslop severovýchodným smerom cez mohutný Budín (1 221 m n. m.) až po brehy Oravskej priehrady. Severovýchodne sa v hrebeni nachádza Prípor (1 106 m n. m.) a Šubovka (1 128 m n. m.), východne Búčie (894 m n. m.), juhovýchodne Poľany (882 m n. m.) a Bacharová (972 m n. m.), južne vrch Príkre (812 m n. m.), juhozápadne v hrebeni Javorová (1 076 m n. m.) a západne Poľana (899 m n. m.) a Príslop (1 032 m n. m.).[2] Severozápadne sa zvažujúce svahy odvodňuje Bučníkový a Skalnatý potok do Hruštínky a Bielej Oravy, vodu z juhovýchodných odvádza Dlžiansky Cickov a Dubový potok do Oravy.[3] Vrcholom vedie značený chodník zo sedla Príslop.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Miestami riedky lesný porast, ktorý pokrýva vrchol a hrebeň masívu, neumožňuje súvislejší rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou a horských lúk na úbočí je vidieť okolité vrchy Oravskej Magury, Oravské, Kysucké a Sliezske Beskydy, časť Malej a Veľkej Fatry, Chočské a Skorušinské vrchy, Nízke a Vysoké Tatry.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
modrej značke:
- od severovýchodu z Podbiela cez rázc. Šubovka
- od juhu z Oravského Podzámku cez Javorovú
- po
červenej značke (Medzinárodná diaľková turistická trasa E3) hlavným hrebeňom:
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 15.
- ↑ a b Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-23]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-23]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-23]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-23]. Dostupné online.